Bez zbytočných rebelstiev uviď a príjmi hranice ľudského rozumu, a vrámci týchto prísnych hraníc, bez reptania a bez prestávky rob – hľa čo je tvojou prvou povinnosťou.
Hrdinsky a s tvrdosťou upevni na neochvejný chaos okrúhly svetelný kruh, humno rozumu, mláť, čisti obilie ako hospodár vesmíry.
Čisto rozoznaj a hrdinsky prijmi tieto trpké, telo z nášho tela, subtancia z našej subtancie, pravdy: α) ľudský rozum rozoznať môže len javy, nikdy podstatu β) nie všetky javy, no len javy hmoty γ) a ešte užšie: ani nie tak samotné javy hmoty, ale len vzťahy medzi nimi δ) a vzťahy tieto nie sú skutočné, nezávislé od človeka, aj oni sú plodom človeka ε) a nie sú to samotní silní ľudia, ale len tí najprístumnejší pre ich praktické a rozumové potreby.
Vrámci hraníc týchto, rozum je zákonný absolútny monarcha. Žiadna iná moc v kráľovstve jeho nejestvuje.
Uznávam hranice tieto, prijímam ich s trpezlivosťou, odvahou a láskou a zápasím v rámci nich ľahko, akokeby som bol slobodný.
Podriaďujem si hmotu, prinucujem ju byť dobrým vodičom môjho mozgu. Teším sa z rastlín, zvierat, ľudí a bohov ako z mojich detí. Celý Vesmír cítim dômyselne obiehať okolo mňa a nasledovať ma ako telo.
V nečakaných úžasných chvíľach sa vo mne zablysne: «Všetko toto je hra tvrdá a marná, bez začiatku, bez konca, bez zmyslu». No znovu sa zapriaham, zase, pomaly do kruhu potreby a celý Vesmír znovu začína okolo mňa svoje krútenie.
Disciplína, aha ju najvyššiu cnosť. Len tak sa spriaha sila s túžbou a plodí snaha človeka.
Aha, ako jasne a tvrdo máš určiť všemocnosť mysle vo fenoménoch a neschopnosť mysle mimo nich – skôr než vyrazíš k spáse. Inak sa nemôžeš vykúpiť.
