Premiér Giorgos Papandreou, syn Andreasa Papandreou (v Grécku odjakživa vládnu nasledovníci «trónu») konečne našiel acylpirín na vyriešenie krízy. Zruší sa štrnásty plat! A potom mžno aj trinásty a ktovie... na rade bude dvanásty. «My nič, to nás tlači Európska únia, kričí vláda ústami televíznzch novín». Už dlhší čas strašia média, že ak «Stratégia stability a rozvoja» neprinesie želané ovocie, bude treba prijať «doplňujúce opatrenia». A už je to tu. Penzie sa nezvýšia ani o cent, platy vo verejnom sektore majú namále, európska únia tlačí a tlačí, my sme pontskí Piláti. A zatial sa iní, tí silní, obohacujú, využívajú krízu, veď v tomto období sa vyplácajú dlhopisy, ktoré vydla ešte predoślá vláda PASOKu, ktorá bola obmenená Novou Demokaciou, čiže ľudovou pravicou pred ôsmimi rokmi.
V kríze sú všetci, ale zvlášť Grécko, lebo Grék keď počuje podnikanie, nevie si predstaviť nič iné ako obchodovanie, lepšie povedané kupčenie. Mozog Gréka pracuje na plné obrátky ak ide o to niekoho ošklbať, niekoho oklamať či podviesť a niečo z toho všetkého vytĺcť pre seba. Okrem toho Grék sa rád zabáva. A to stojí peniaze. Už roky Banky vyplácajú spotrebné, vianočné a iné pôžičky, ktoré teraz nemá nikto na zaplatenie. Každý Grék potreboval blýskajúce sa auto a vlastný byt. Svoj starý byt kto len mohol začal prenajímať emigrantom, jeden byt, desiatim, nech sa len peniažky kotúľajú a kúpil si byt na pôžičky. Nový, obrovský, viac než stodvadsať metrov štvorcových určite. A teraz silní konfiškujú nezaplatiteľné byty.
Ale nie sme ešte tak ďaleko. To všetko len visí vo vzduchu ako Damoklov meč, lebo banky ešte stále požičiavajú pôžičky na zaplatenie úrokov.
A komunistická strana, ktorá ma niečo viac ako sedem percent, na jednej strane kričí, že za blato krízy chce odvetu, na druhej strane hovorí o «rozšírených potrebách robotnίckej triedy». A robotník, keď nemá prácu, sedí pri televízore a nudí sa. A jeho synček si stále len pýta peniaze na frapé v kaviarni. Nikto nič nevie vymyslieť, lebo Gréci si už roky vyberajú prácu podľa kritéria koľko peňazí a nie či má prácu rád. A teraz sa bojí o svoju budúcnosť, nemá perspektívu, lebo nevie nič iné robiť ako si krvavo zvykol, či už vo verejnom, či súkromnom sektore. A samozrejme nehovoríme len o robotníkoch. Hovoríme o lekároch, učiteloch, úradníkoch. Nikto nemá svoju prácu rád.
Sú takí, čo zacali kričať proti zbytočnom množstve byrokratov, no opatrenia a reformy, ktoré napokon nie sú žiadnou novinkou, žerú stále viac byrokracie.
Nie sú peniaze na vyplácanie platov a penzií a pritom kapitalisti, ktorí sú povinní platiť časť poistenia zamestnancov, jednoducho neplatia. Štát to má tak vymyslené, že neexistuje sila, ktorá by ich mohla k tomu prinútiť. A nič sa nedeje.
Začali sa zase štrajky, pod hlavičkou vládnych odborov, ktoré na jednej strane ventilujú hnev a na druhej oslabujú ľudí vymyslieť niečo účinnejšie. Dobre to má vymyslené sociálna demokracia. Kapitalizmus je tu navždy.
A zatiaľ vláda rokuje o podpore zo strany Nemecka, ľudia sa hnevajú, že Nemci ich nenávidia. Nemecký časopis Fokus uverejnil na prvej stránke Afroditu, ktorá robí neslušný pohyb. Nemecko nikdy nezaplatilo Grécku vojnové odškodnenie, aj o tom sa hovorí, a Grékov potrebuje ako svojich posluhovačov. Trhy. Už prestalo dovážať aj grécku kapustu, aj to sa dozvedáme z televízie.
Niekto eśte silnejší chce aby sa Európska únia nadobro rozkmotrila, teda jej ľud, počnúc grékmi. Fámy a skutočnosti sa už ťažko dajú rozoznať. V každom prôipade, keď sú zisky menšie než bývali, je dobré keď sa ľudia boja a uskromňujú.
A ešte jedna perlička. Grécka svetová speváčka Nana Mouschouri sa vzdáva svojho poslanecjého platu, aby tak bola, podľa vśetkého, príkladom chudobným. Lebo bohatým ide len o to, aby nestratili nič zo svojich doterajších výsad.
Výsad nad výsad.
uverejnené v časopise Slovo 11. 3. 2001
