Το μαγαζί τοu άγχους: Predajňa stresu

Ekonomická kríza sa neskončila. Naopak, tiká v mozgu ľudí ako časovaná bomba a spôsobuje pnutie ako tetiva luku medzi súčsnosťou a budúcnosťou. Pomaly sa mení na krízu psychologickú.
«Stres je bičom moderných časov a je spojený s tým ako kto čelí skutočnosti. Blázon a snílok nie sú stresovaní, pretože jednoducho žijú v inom rozmere. Stres neudiera len ľudí v ťažkých podmienkach. Napríklad adrenalín Srbov v čase bombardovania Belehradu sa premenil v hnev a následne vo výbuch radosti. Každý večer boli bary, divadlá a verejné priestranstvá plné ľudí, ktorí oslavovali, aby tak čelili strachu, zatiaľ čo na mesto padalo tisíce bômb.
Dnes stres vniká zákerne do našej rutiny a do povinností ako had, ťahá ťa smerom k pohyblivým pieskom a chytá ťa do svojej pasti. Stres preniká do nás cez zabudnuté skuliny, oslepuje nás, izoluje nás od ostatných, zväzuje nás a demoluje nás mnohými spôsobmi. Ako je možné, že v priebehu devätnástich mesiacov v takom veľkom podniku ako je «France Telecom» spáchalo samovraždu dvadsaťpäť osôb, pretože boli pod tlakom stresu a nevideli žiadne východisko? Vláda poslala odporúčanie všetkým podnikom, aby odvrátili psychospoločenský tlak v pracovných priestoroch. Čiže diera vo vode.
Ako máš prežiť v systéme, ktorý je spätý zo strachom?
Strach z konca alebo starch zo smrti? Aký ma zmysel stresovať sa, keď prijmeme, že všetko tečie, ako hovoril Herakleitos? Že všetkému je raz koniec, ale vždy začína aj niečo nové? Niekto upína svoje nádeje k Bohu, iný k Vesmíru a iný k Lottu. Keď si priznáš, že ti nič nepatrí, vtedy nemáš príčinu stresovať sa. Prehodnotenie momentu ťa oslobodzuje od minulosti a nezotročuje ťa v budúcnosti...» píše grécky novinár žijúci v Paríži, Nikos Aliagas v gréckych novinách «Proto thema» (Prvá téma).
A grécky bloger Mavros gatos (Čierny kocúr) na tú istú tému akokeby dodával: «Silní sveta» nám najprv predávajú strach a potom nám predávajú nádej. Strach zo svetovej ekonomickej krízy, strach zo zničenia svetovej klímy, strach z novej chrípky. A potom zase nádej.
Predávajú... A my za to všetko platíme. V hotovosti alebo kartou. Alebo na pôžičku. V tom je celá podstata. Požičiavame si budúcnosť.
Nášmu čitateľovi asi nie sú známe slová gréckeho spisovateľa Nikosa Kazantzakisa: «Νičoho sa nebojím, v nič nedúfam, som slobodný».

Uverejnené v časopise "Slovo" 6.9.2009

Ελπίδα και γάντζος: Nádej a háčik

Naozaj vyhrali, či naozaj socialisti? A tak sa v Grécku skončili volby. Ak odpočítame 30 percent neúčasti, 31 grékov zo 100 chce aby im vládli tí, čo ich okrádali posledných 20 rokov, 24 grékov zo 100 chce aby ich okrádali tí, čo ich okrádali za poslednú päťročnicu. Čiže 55 grékov zo 100 buď trpí na Alzhaimer, buď sú to morálni spoluvinníci, či chorí masochisti, a tak nemajú nárok sťažovať sa ani na minulosť, ani na budúcnosť.
Napriek všetkému, ľudia sú nadšení, ako od roku 1981 neboli. Všetci však tušia, že to všetko má nejaký háčik. Harmónia, ale aj rozpory sa stupňujú.
Grécke noviny «Eleftherotypia» (sloboda tlače) uverejnili dva trefné články o lídrovi Panhelénskeho socialistického hnutia Giorgosa Papandrea, syna Andreasa Papandrea, ktoré dokazujú jeho prednosti. A tak čítame:
Giorgos Papandreu nie je zo sorty kalsických vodcov. Má veľa charaktoeristík, ktoré ho robia «iným». Po prvé, oveľa ťažšie než iní, napríklad Kostas Karamanlis, bývalý premiér, vysloví lož. Po druhé, má schopnosť harmonizovať protiklady a dávať dokopy sokov. A to bude mať veľký význam pri gréckej zahraničnej politike, ktorá je kvôli svárom medzi politikmi rôznych strán v slepej uličke. Okrem toho, ak má pre Grécko (nie pre Západ) radikálnne názory, vie ich preniesť medzi «masy» a eliminovať tak záporné reakcie. Zatiaľ čo iní, keď chcú presadiť nejakú akokoľvek bežnú zmenu, vždy sa stretnú so zápornou odozvou. Jeho štvrtou pozitívnou vlastnosťou je odolnosť. To, že sa udržal a dostal dopredu, je vskutku zázrakom. Nikto iný totiž nebol tak bombardovaný blatom ako on. Už len to, že ho osočovali, že je americkým agentom.
Jeho piatou prednosťou je ako samozrejmä sa pohybuje na medzinárodnej scéne. Papandreu zapadá s ľahkou prirodzenosťou medzi «svetových vodcov». Nemá nič z «národného folkorizmu», ktorým sa gréci tak zosmiešňujú na svetových fórach.
Uvidíme, povedal slepý...

Uverejnené v časopise "Slovo" 23.10.2009