Naozaj vyhrali, či naozaj socialisti? A tak sa v Grécku skončili volby. Ak odpočítame 30 percent neúčasti, 31 grékov zo 100 chce aby im vládli tí, čo ich okrádali posledných 20 rokov, 24 grékov zo 100 chce aby ich okrádali tí, čo ich okrádali za poslednú päťročnicu. Čiže 55 grékov zo 100 buď trpí na Alzhaimer, buď sú to morálni spoluvinníci, či chorí masochisti, a tak nemajú nárok sťažovať sa ani na minulosť, ani na budúcnosť.
Napriek všetkému, ľudia sú nadšení, ako od roku 1981 neboli. Všetci však tušia, že to všetko má nejaký háčik. Harmónia, ale aj rozpory sa stupňujú.
Grécke noviny «Eleftherotypia» (sloboda tlače) uverejnili dva trefné články o lídrovi Panhelénskeho socialistického hnutia Giorgosa Papandrea, syna Andreasa Papandrea, ktoré dokazujú jeho prednosti. A tak čítame:
Giorgos Papandreu nie je zo sorty kalsických vodcov. Má veľa charaktoeristík, ktoré ho robia «iným». Po prvé, oveľa ťažšie než iní, napríklad Kostas Karamanlis, bývalý premiér, vysloví lož. Po druhé, má schopnosť harmonizovať protiklady a dávať dokopy sokov. A to bude mať veľký význam pri gréckej zahraničnej politike, ktorá je kvôli svárom medzi politikmi rôznych strán v slepej uličke. Okrem toho, ak má pre Grécko (nie pre Západ) radikálnne názory, vie ich preniesť medzi «masy» a eliminovať tak záporné reakcie. Zatiaľ čo iní, keď chcú presadiť nejakú akokoľvek bežnú zmenu, vždy sa stretnú so zápornou odozvou. Jeho štvrtou pozitívnou vlastnosťou je odolnosť. To, že sa udržal a dostal dopredu, je vskutku zázrakom. Nikto iný totiž nebol tak bombardovaný blatom ako on. Už len to, že ho osočovali, že je americkým agentom.
Jeho piatou prednosťou je ako samozrejmä sa pohybuje na medzinárodnej scéne. Papandreu zapadá s ľahkou prirodzenosťou medzi «svetových vodcov». Nemá nič z «národného folkorizmu», ktorým sa gréci tak zosmiešňujú na svetových fórach.
Uvidíme, povedal slepý...
Uverejnené v časopise "Slovo" 23.10.2009
Δεν υπάρχουν σχόλια:
Δημοσίευση σχολίου