Παρασκευή, 30 Οκτωβρίου 2009

Nikos Kazantzakis: Salvatores dei 2.


Bez zbytočných rebelstiev uviď a príjmi hranice ľudského rozumu, a vrámci týchto prísnych hraníc, bez reptania a bez prestávky rob – hľa čo je tvojou prvou povinnosťou.
Hrdinsky a s tvrdosťou upevni na neochvejný chaos okrúhly svetelný kruh, humno rozumu, mláť, čisti obilie ako hospodár vesmíry.
Čisto rozoznaj a hrdinsky prijmi tieto trpké, telo z nášho tela, subtancia z našej subtancie, pravdy: α) ľudský rozum rozoznať môže len javy, nikdy podstatu β) nie všetky javy, no len javy hmoty γ) a ešte užšie: ani nie tak samotné javy hmoty, ale len vzťahy medzi nimi δ) a vzťahy tieto nie sú skutočné, nezávislé od človeka, aj oni sú plodom človeka ε) a nie sú to samotní silní ľudia, ale len tí najprístumnejší pre ich praktické a rozumové potreby.
Vrámci hraníc týchto, rozum je zákonný absolútny monarcha. Žiadna iná moc v kráľovstve jeho nejestvuje.
Uznávam hranice tieto, prijímam ich s trpezlivosťou, odvahou a láskou a zápasím v rámci nich ľahko, akokeby som bol slobodný.
Podriaďujem si hmotu, prinucujem ju byť dobrým vodičom môjho mozgu. Teším sa z rastlín, zvierat, ľudí a bohov ako z mojich detí. Celý Vesmír cítim dômyselne obiehať okolo mňa a nasledovať ma ako telo.
V nečakaných úžasných chvíľach sa vo mne zablysne: «Všetko toto je hra tvrdá a marná, bez začiatku, bez konca, bez zmyslu». No znovu sa zapriaham, zase, pomaly do kruhu potreby a celý Vesmír znovu začína okolo mňa svoje krútenie.
Disciplína, aha ju najvyššiu cnosť. Len tak sa spriaha sila s túžbou a plodí snaha človeka.
Aha, ako jasne a tvrdo máš určiť všemocnosť mysle vo fenoménoch a neschopnosť mysle mimo nich – skôr než vyrazíš k spáse. Inak sa nemôžeš vykúpiť.

Δευτέρα, 26 Οκτωβρίου 2009

Ελπίδα και γάντζος: Nádej a háčik


Naozaj vyhrali, či naozaj socialisti? A tak sa v Grécku skončili volby. Ak odpočítame 30 percent neúčasti, 31 grékov zo 100 chce aby im vládli tí, čo ich okrádali posledných 20 rokov, 24 grékov zo 100 chce aby ich okrádali tí, čo ich okrádali za poslednú päťročnicu. Čiže 55 grékov zo 100 buď trpí na Alzhaimer, buď sú to morálni spoluvinníci, či chorí masochisti, a tak nemajú nárok sťažovať sa ani na minulosť, ani na budúcnosť.
Napriek všetkému, ľudia sú nadšení, ako od roku 1981 neboli. Všetci však tušia, že to všetko má nejaký háčik. Harmónia, ale aj rozpory sa stupňujú.
Grécke noviny «Eleftherotypia» (sloboda tlače) uverejnili dva trefné články o lídrovi Panhelénskeho socialistického hnutia Giorgosa Papandrea, syna Andreasa Papandrea, ktoré dokazujú jeho prednosti. A tak čítame:
Giorgos Papandreu nie je zo sorty kalsických vodcov. Má veľa charaktoeristík, ktoré ho robia «iným». Po prvé, oveľa ťažšie než iní, napríklad Kostas Karamanlis, bývalý premiér, vysloví lož. Po druhé, má schopnosť harmonizovať protiklady a dávať dokopy sokov. A to bude mať veľký význam pri gréckej zahraničnej politike, ktorá je kvôli svárom medzi politikmi rôznych strán v slepej uličke. Okrem toho, ak má pre Grécko (nie pre Západ) radikálnne názory, vie ich preniesť medzi «masy» a eliminovať tak záporné reakcie. Zatiaľ čo iní, keď chcú presadiť nejakú akokoľvek bežnú zmenu, vždy sa stretnú so zápornou odozvou. Jeho štvrtou pozitívnou vlastnosťou je odolnosť. To, že sa udržal a dostal dopredu, je vskutku zázrakom. Nikto iný totiž nebol tak bombardovaný blatom ako on. Už len to, že ho osočovali, že je americkým agentom.
Jeho piatou prednosťou je ako samozrejmä sa pohybuje na medzinárodnej scéne. Papandreu zapadá s ľahkou prirodzenosťou medzi «svetových vodcov». Nemá nič z «národného folkorizmu», ktorým sa gréci tak zosmiešňujú na svetových fórach.
Uvidíme, povedal slepý...

Uverejnené v časopise "Slovo" 23.10.2009

Δευτέρα, 19 Οκτωβρίου 2009

Nikos Kazantzakis: Salvatores dei 1.



Príprava

PRVÁ POVINNOSŤ

Pokojne, čisto, dívam sa na svet a hovorím: Všetko toto o čom premýšľam, grékujem, vychutnávam, voniam a čoho sa dotýkam je výtvorom mojej mysle.
Slnko vychádza a zapadá v mojej lebke. V jednom spánku slnko vychádza a v druhom svieti.
Hviezdy sa trblietajú v mojom mozgu, ľudia a zvieratá sa pasú v mojej pominuteľnej hlave, pisne a náreky vychutnávajú moje zakrivené ušné slimáky a bijú v tej iste chvíli do vzduchu.
Môj mozog umiera a všetko, nebo a zem mizne.
«Iba ja existujem!» kričí myseľ «vnútri, v mojich úutrobách mojich päť zmyslov pracuje, tká a brúsi čas a miesto, radosť a smútok, hmotu a vzduch.

Všetko plynie okolo mňa ako rieka, tancuje, víri sa, tváre sa kotúľajú ako voda, chaos mručí.
„Ale ja, Rozum, trpezlivo, hrdinsky, s rozvážnosťou uprostred závrate, stúpam. Aby som sa nepotkol a spadol, upevňujem na závrati znaky, hádžem vzdušné mosty, otváram cesty, budujem podsvetie.
„Pomaly, bojujúc, hýbem sa medzi úkazmi, ktoré sám rodím, vhodne ich triedim, spájam ich so zákonmi a párim ich s mojimi ťažkými praktickými potrebami.
„Prideľujem poriadok anarchii, dávam tvár, moju tvár, chaosu.
„Neviem či za fenoménmi žije a hýbe sa akási mystická, moja vyššia podstata. A ani sa nepýtam, nezaujímam sa. Rodím úkazy, maľujem hojnými farbami úžasnú gigantickú oponu pred peklom. Nehovor: Odhrň oponu, nech zbadám obraz! Samotná opona, to je obraz!
„Je to ľudské dielo, pomíjavé, moje dieťa, kráľovstvo moje. Ale je pevné, iné pevnejšie neexistuje, a len v jeho okruhu môžem sa plodne postaviť, potešiť a pracovať.
„Som robotníkom záhrobia. Som divákom pekla. Som teória a prax. Som zákon. Von zo mňa nič nejestvuje“.

Πέμπτη, 15 Οκτωβρίου 2009

Υποσυνείδητο-podvedomie


Kto kontroluje náš mozog?

Τετάρτη, 14 Οκτωβρίου 2009

Začíname!


All is ergo!
Koniec prázdninám v Grécku.
!Slovo! povedal Zeus a vytvoril časopis...